reklama

O futbale z môjho pohľadu

Je neskoro večer, teda vlastne už hlboká noc. Nechýba veľa do začiatku nového dňa. Sadám si za počítač, k šálke teplého čaju. Potrebujem sa troška zohriať. Posledné dve hodiny som stála v daždi a v zime na Tehelnom poli. V Bratislave. Spolu s ďalšími. Odhadujem to tak asi na 25 tisíc fanúšíkov, ktorí dali prednosť zážitku autentickosti pred pohodlnosťou teplých papúč a televízie.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

Nie som veľký fanúšik, musím ísť s farbou von. Toto bol môj druhý futbalový zápas, ktorý som videla. Prvý bol v mojom mestečku – vo Vrútkach. Išlo o úplne normálny dedinský zápas. Na začiatku našej ulice, hneď vedľa kúpaliska je malý štadión. Jednu nedeľu som už neovládla svoju zvedavosť a prišla sa pozrieť. Bola som znechutená a sklamaná. Toľko vulgárnych slov, som nepočula za svoj celý život ako za päť minút medzi divákmi v hladisku. Tak som čím skôr odišla.Toto však bolo niečo iné. Vybrali sme sa viacerí z práce. Pobrali ďalších a bola nás hodná kopa. V tlačenici pri vstupe sme sa nejako postrácali. Maličkým priechodom púšťali na štadión fanúšikov. Bolo to také zvláštne modré zariadenie, ktorého princíp sa mi nepodarilo poriadne pochopiť. Chlapík, čo bol pri vchode sa na mne dobre pobavil. Potom som sa šťastlivo dostala k policajtovi, ktorý každého prehliadol. Mňa poslal za kolegyňou. Bola veľmi milá. Pýtala sa ma, čo mám v taške. Zistila som, že ak bude chcieť vidieť všetko, čo sa mi tam podarilo napchať, nestihnem ani druhý polčas. Našťastie až taká zvedavá nebola a pokojne ma pustila. Medzitým som sa stretla s kolegom a zápas pomaly začínal. Rýchlo sme si našli miesto. Každé bolo vyzdobené zástavkou jedného z mobilných operátorov a nemenovaným časopisom zabaleným v igelitovom vrecku. Neskôr si skandujúci našli dobrú zábavku – hod časopisom do ďiaľky. Kolega sa rýchlo zorientoval a hneď ma upozornil, v akých farbách hrajú naši. Sú bieli, Španieli červení. Veď čo ak by som náhodou začala skandovať Španielom. Začalo husto pršať, aj sa ochladilo. Uvažovala som, čo to spraví s chlapmi, keď sú schopní opustiť teplý domov a ísť dozimy a chladu. Ešte som to nechápala. Ale pomaly som sa blížila k pochopeniu, aspoň čiastočného, mužského vnímania. Prvý polčas skončil nerozhodne. Videli sme niekoľko nepremenených šancí. Hráči hrali skôr na našu bránku, ktorá bola od nás ďalej. Druhý polčas sa vymenili strany a hra sa skôr premiestnila na našu stranu. Čo sme boli dvakát radi. Aj preto, že naši mali viac šancí, a aj preto, lebo sme lepšie videli. Začalo sa to nejako mlieť pred bránkou Španielov. Napätie viselo vo vzduchu. Slovensko, bum-bum, Slovensko bum-bum…Štadión vrel. Aj napriek neustúpajúcim dažďovým kvapkám. V podstate v tejto chvíli si ich nik nevšímal. Nečakane sa zavlnila sieť v bránke. Celým štadiónom sa ozval víťazný pokrik. Potlesk, bubny, rapkáče a obrovský radostný krik nenechal nikoho na pochybách. Skóre sa mení v náš prospech. 1:0. Na šťastného spoluhráča sa vrahú ostatní. Vytvoria masu zo svojich tiel a radostne sa objímajú. Španieli srnutno stoja na miestach, kde ich zastilo vlnenie bránkovej siete. Nechápu. Naši sa tešia. Bieli sa po radostnom tanci spoločne roztrúsia po trávniku medzi protihráčov a čakajú na výkop. Majú nádej, že skóre sa pohne aspon ešte raz v náš prospech.Po niekoľkých minutách štadión stuhne. Obrovskú šancu premenil Španiel a loptu poslal do našej bránky. Oslava gólu sa opakuje, len herci sú z iných mužstiev. Španieli sa objímaju s rovnakou radosťou ako pred chvíľou naši. Bieli hráči ako na povel sklonia hlavy, oprú sa o kolená a pozerajú do bránky. Skutočnosť je neodvratná. 1:1. No, nevzdávajú sa. Až do konca zápasu ustavične tlačia na bránku súpera a my sa máme na čo pozerať. Skóre sa však nepohne a bránky sa nedočkajú lopty.Zima je poriadna. Mexickými vlnami sa troška zahrejeme. Chlapi okolo mňa skandujú. toto je jediné miesto na svete, kde môžu takto kričať. Nik im to nebude vyčítať a posielať za lekárom.Vetrovka mi nejako premoká. Začínam byť unavená, ale to zvládnem. Zajtra mám voľno, dospím, čo treba. Časomerač ukazuje 90:00. Zápas sa skončil. Idem domov. Nastupujem do autobusu, ktorý nie je až taký plný, ako som si myslela. A čo bolo ďalej, to už vlastne poznáte. Spravila som si čaj, zapla počítač a napísala to, čo ste práve dočítali. Dobrú noc.

Elena Brezovská

Elena Brezovská

Bloger 
  • Počet článkov:  13
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som žena hľadajúca odpovede na otázky, čo mi prúdia hlavou. Zoznam autorových rubrík:  NOVÁMostSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

752 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Juraj Karpiš

Juraj Karpiš

1 článok
Lucia Šicková

Lucia Šicková

4 články
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu